MSDecking

Laminátové podlahy

Laminátové parkety
Všeobecne používaný názov pre označenie laminovaných podlahových dielcov, ktoré vďaka svojmu systému spájania možno pokladať na pevnú, rovnú a suchú podlahovú vrstvu. Parkety patria k najobľúbenejším typom podlahových materiálov.
Rozdiel medzi laminátovou a drevenou podlahou
Drevená podlaha je vyrobená z čistého a celistvého dreva, ktoré je upravené do formy podlahovej krytiny.
Laminátová podlaha je vyrobená z laminátu, ktorý predstavuje niekoľko vrstiev impregnovaného dreveného materiálu príslušným lepidlom. Laminát sa teda vyrába z dreveného odpadu.
Drevená podlaha je v porovnaní s laminátovou niekoľkonásobne drahšia, avšak je teplejšia či menej hlučná.
Zloženie laminátového dielca
Až 92% celkového materiálu použitého na výrobu laminátových parkiet je drevo. Skôr sú to drevené vlákna, ktorých zlisovaním a spojením vzniká základná nosná doska parkety, prípadne základ dekoračnej fólie a protiťahovej vrstvy. Zostávajúcich 8 % tvoria melamínové živice tvoriace vrchnú kryciu a spodnú vyrovnávaciu vrstvu a taktiež impregnačné vosky a lepidlá. Keďže drevo je základným materiálom pri ich výrobe, tak aj ich vlastnosti sú veľmi podobné neupravenému drevu. Vďaka systému spracovania dreva je ale pri laminátových parketách dosiahnuté zlepšenie niektorých vlastností dreva to najmä jeho pevnosť, odolnosť voči tlaku či zmiernenie reakcie na vlhkosť a teplotu.

Vrchná melamínová vrstva laminátovej podlahy – Overlay je nielen vrstvou, ktorá svojou hrúbkou a vlastnosťami zabezpečuje vysokú odolnosť voči oderu a dlhú životnosť parkety, ale zlepšuje estetické vlastnosti podlahy. Pri laminátových podlahách  sa stretnete s použitím jednoduchých a cenovo nenáročných povrchov až po povrchy so špeciálnymi hlbokými a graficky náročnými reliéfmi.
Pri používaní parketovej podlahy chôdzou a dopadom tvrdých predmetov vzniká v podlahe akustické vlnenie – zvuk, ktorý sa šíri do okolitých priestorov a konštrukcií. Zvuk, ktorý sa šíri do priestoru, v ktorom je podlaha položená sa nazýva krokový hluk, zvuk, ktorý sa šíri do podkladových konštrukcií a následne do priestorov v nižších podlažiach sa nazýva akustický hluk. Schopnosť materiálov redukovať – pohlcovať jeden a druhý typ hluku sa nazýva nepriezvučnosť. Udáva sa v dB aj jeho hodnoty výrobcovia uvádzajú či už priamo na príbalových letákoch výrobkov, alebo v technických listoch k nim. Čím je jeho hodnota vyššia, tým je pre užívateľa podlaha „tichšia“.

Nezanedbateľná je taktiež intenzita  zaťaženia a oderuvzdornosti a jej rozdelenia:

Pokladanie parkiet plávajúcim spôsobom:
- rýchla montáž a okamžitá použiteľnosť  (žiadne lepidlá = ekologickosť  a finančná nenáročnosť)

- podklad:
nerovnosti podlahy -  musia byť menšie ako 3 mm na 2 bm podlahy suchý, t. j. celková zostatková vlhkosť podkladu nesmie byť vyššia ako 2% (pri podlahovom vykurovaní 1,8% alebo pri anhydridových podkladoch 0,5%)
pevný – keďže samotné podlahové dielce majú hrúbku od 7 mm do 15 mm, nedokážu samé preniesť zaťaženie, ktoré na ne pri používaní môže pôsobiť, aby nedošlo k prehnutiu podlahy a tým k jej poškodeniu
nedrobivý – pokiaľ by sa podklad už pred pokládkou drobil, bude dochádzať pri používaní podlahy k jeho ďalšiemu drobeniu, čím sa môžu poškodiť zvukovo izolačné podložky a drobný prach môže postupom času začať prenikať aj do priestoru nad podlahou

Optimálne podmienky na zabezpečenie dlhodobej životnosti parkety sú rovnaké ako podmienky, ktoré by sme mali v obytných priestoroch udržiavať aj zo zdravotných dôvodov. Sú to relatívna vlhkosť vzduchu 60% – 70 % a teplota 19°C - 22°C.Pri vyššej vlhkosti parketa zväčšuje svoj rozmer (napúča)  v opačnom prípade ho zmenšuje (zosychá),aby nedošlo k poškodeniu a zničeniu podlahy je potrebné parkete umožniť reagovať na zmeny teploty a vlhkosti tak, že sa pri pokládke vynechá priestor medzi parketou a stenou v šírke cca 10mm – tzv. dilatačná medzera.
Rovnako je potrebné dilatovať parkety v mieste prechodov z jednotlivých miestností. Pred montážou parkiet do miestnosti je potrebné správne vybrať smer, v ktorom sa parkety budú ukladať. Výber smeru uloženia parkiet ovplyvňuje nielen celkovú spotrebu parkiet (štandardne sa ako nadmiera počíta cca 4 – 5% podlahovej plochy, ale v prípade členitých miestností a pokladania do uhlopriečky sa táto nadmiera môže dostať až na 10%), ale jej správnym zvolením môžete opticky zmeniť rozmerové parametre priestoru a tak aj prípadne kompenzovať jeho proporčnú nedokonalosť. Pokiaľ to, ale podmienky a tvar priestoru umožňujú odporúča sa pokladať parkety pozdĺžne smerom k dominantnému zdroju svetla a hlavnému vstupu do miestnosti.